4.02.2010
Ukrajinskij grip - Reportáže-Zahraničie
Epidémia chrípky podľa Ľvovčanov vytvorila nový druh podnikania – zarábanie na ľudskom nešťastí
Skurvená politika, – precedí Oleg cez zuby a zahasí cigaretu o odpadkový kôš pred ľvovskou železničnou stanicou. Oleg je jedným z taxikárov, ktorí na ochrannú masku, zdobiacu tváre mnohých Ukrajincov, kašlú. Pochádza z dedinky vzdialenej dvanásť kilometrov od Ľvova a je presvedčený že hystéria okolo epidémie chrípky – gripy – je veľký humbug. „U nás rúška nikto nenosí a žije sa normálne. Chrípka je tu každý rok a vždy na ňu ľudia zomierajú. Jedno, či sa volá kalifornská, svinská, obyčajná..."
Ľudia sedia doma: Vezieme sa poloprázdnymi ulicami podmračeného mesta. Po pár minútach zastavíme pred hotelom Dnister. Na prvý pohľad je tu viac zamestnancov než hostí. Nepriamo to priznáva aj tridsaťšesťročný recepčný Alexej: „Situácia je veľmi zlá, ľudia umierajú, majú strach," hovorí. „Ulice sú prázdne, školy, podniky, kultúrne zariadenia zatvorené. Všetci radšej sedia doma a čakajú, kým to prehrmí. U nás tiež výrazne poklesla návštevnosť."
Alexej však nemá pocit, že by to bolo horšie ako v minulosti. Obyvatelia sa učia s chrípkou žiť a správy v televízii selektujú. Zaujímajú ich hlavne vyhlásenia lekárov a desivé vyhliadky senzáciechtivých reportérov vypúšťajú. „Aj moji známi a kolegovia ochoreli, ale nikto z nich nemá kalifornskú (prasaciu) chrípku. Vlastne ani neviem o nikom, kto by sa týmto vírusom nakazil," dodáva.
Vyžírky: Po krátkej obhliadke relatívne slušného obydlia, s oknami vysoko nad ulicami, kde Stredoeurópana ruší len minizáchod učupený pod umývadlom a rozhegané balkónové dvere, drnčiace dlho po prudkom vytrhnutí z rámu, vyrážame do ulíc mesta. Zdá sa, že náš recepčný zhodnotil situáciu správne. Rúška na tvárach nosí len veľmi málo ľudí a aj z nich ich má väčšina zhrnuté pod nos. Jeho informácie o zatvorených podnikoch sú však zastarané. Mnohé kaviarne, krčmy či reštaurácie nachádzame otvorené, hoci s minimom štamgastov. V jednom z týchto zariadení posedáva len dvojica gamblerov a muž popíjajúci pivo debatuje s dvojicou barmaniek. „Áno, ešte pred týždňom ste si skutočne nemali kde vypiť. Ale teraz už strach ustupuje a ľudia sa do mesta vracajú," hovorí Vasiľ, pričom si objednáva ďalší polliter. Podľa neho epidémia vytvorila nový druh podnikania. Zarábanie na ľudskom nešťastí. „Citróny zdraželi trojnásobne, cesnak je dvakrát drahší a ochranné masky, ktoré sem prišli v rámci humanitárnej pomoci, niektorí experti predávali v uliciach za desať aj dvadsať hrivien (asi 0,9 – 1,6 eura). Radšej si ich doma šijeme sami."
Ľudské mravenisko: O tom, že ľudia majú z nového vírusu strach, začíname pochybovať na najväčšom ľvovskom trhovisku. Tu je doslova pretlak. Ľudia sa prepletajú jeden cez druhého, tváre má zakryté len zlomok. „Mladých berie, starých necháva. Moja dcéra leží doma v horúčkach a pozrite, ja som tu. Zdravá," smeje sa šesťdesiatšeťročná trhovníčka Oľga. „Strach? Nemám na to roky, aby ma vyľakala nejaká chrípka. A keby aj, čo mám robiť? V lekárňach nič nemajú a chrániť by som sa mohla akurát takto... aha..." a natlačí si kus šatky do úst. Hrozba neznámej choroby ju vôbec netrápi, schováva sa až pred naším objektívom. Keď jej však povieme, odkiaľ sme, upokojí sa a kričí na susedu vo vedľajšom stánku: „Svetlana, poď sem! Budeme sa fotiť do slovenského časopisu."
Predierame sa davom, obzeráme ponuku, porovnávame ceny s tými našimi, až nás zaujme pár výrazných tmavých očí, hľadiacich sponad bieleho plátna. Tridsaťročná Irina nie je nadšená, že musí sedieť pri svojom tovare uprostred veľkého davu, ale žiť sa musí. Má dve malé dcéry a peniaze by im chýbali. „Podľa mňa situácia nie je taká zlá, ako sa prezentuje v médiách, ale nemôžem si dovoliť podceňovať ju," dozvedáme sa. „Neviem, čo by sme robili, keby som ochorela."
Mnohí sú presvedčení, tak ako taxikár Oleg, že za tým všetkým je politika a biznis farmaceutických firiem. Počas minulého režimu sa naučili neveriť propagande a ten súčasný im nedal dôvod na to, aby svoj postoj menili.
„Umierajú, umierajú," prehodí okoloidúci mladík. „Chrípka je teraz témou číslo jeden. Ale koho zaujíma, koľko ľudí zomrelo z biedy?"
Ohrození kňazi: Vychádzame z trhoviska, do najbližšieho koša odhadzujeme prepotené rúška a mierime k centru mesta. Jeho kolorit, popri turisticky príťažlivých historických skvostoch, dopĺňa zopár túlavých psov, pouličných hudobníkov či žobrákov. A, samozrejme, holuby. Tie v stovkách doslova útočia na strechu Kostola Svätej Trojice na jednej z hlavných ulíc. Útroby svätostánku sú pusté. Nachádzame tu akurát mladú mníšku a muža utiahnutého v poslednom rade drevených lavíc. „Návštevnosť bohoslužieb klesla približne o polovicu," hovorí kňaz Jurij, ktorý sa vynorí z ticha sakristie. „Vlastne sme veriacich sami vyzvali, ak sa necítia dobre, nech sa radšej modlia doma."
Samotní kňazi sú však nútení podstupovať riziká. Nielen v spovedniciach a pri priamom kontakte s návštevníkmi kostola. „Ľudia nás žiadajú, aby sme za nimi prišli do nemocníc a vyspovedali ich. Čo máme robiť? Ideme. Nemôžeme ich nechať len tak."
Nedostatok v lekárňach: Chrípke doteraz podľahlo niekoľko desiatok Ukrajincov, státisíce v sebe nosia vírus a ďalší chorí stále pribúdajú. Aj keď už nie takým katastrofickým tempom ako spočiatku. Získať presné informácie od kompetentných osôb nie je jednoduché. Prešli sme niekoľko kliník i nemocníc. Niekde nás vôbec nevpustili s tvrdením, že je karanténa, inde sa vyhovorili na neprítomnosť šéfov. Radoví lekári sa zas báli povedať svoj názor, aby neprišli o prácu. Až na jedného. „V lekárňach nenájdete takmer žiadne protivírusové prostriedky," hovorí Sergej, lekár rýchlej zdravotnej pomoci. „K dispozícii bývala oxolínová masť do nosa, Rimantadin či Amizon. Ale tie napríklad v Kyjeve už neobjavíte vôbec a tu vo Ľvove len sporadicky. A Tamiflu? Akurát v nemocniciach. Veď už nemajú ani len vitamín C. Rozosmialo ma, keď v kyjevskej televízii radili ľuďom, ako si z obväzov ušiť masky. Zdalo sa mi, akoby nás mali za idiotov. Veď to zvládne aj dieťa. Keby sa radšej, namiesto tých táranín, postavili na ulice a rozdávali ich ľuďom zadarmo."
Sergej si tiež myslí, že sa problém nafukuje. Podľa štatistík úmrtnosť nedosiahla ani minuloročnú mieru. A vtedy ešte o prasacej chrípke ani nechyrovali.
Chabú vybavenosť lekární nám potvrdila aj návšteva niektorých z nich. Rúška sa vypredali, Tamiflu je v nemocniciach zadarmo, tak prečo by ich predávali za štyridsať hrivien. Majú len domáce antivirotiká. Tie sú však proti novému vírusu bezmocné.
Liečia aj psychiku: Po niekoľkých odmietnutiach v rôznych zdravotníckych zariadeniach nakoniec slávime úspech vo ľvovskej regionálnej nemocnici. Prednosta síce leží doma s horúčkami, jeho zástupkyňa Galina Misjurová si však na nás nachádza čas. Napriek tomu, že v práci trávi už dva týždne denne pätnásť hodín. „Najdôležitejšou prevenciou proti šíreniu vírusu sú masky a hygiena. Veľa ľudí to pochopilo a aj to je dôvod, prečo sa počet nových prípadov nákazy znižuje," tvrdí. Ako pokračuje, zlepšilo sa aj zásobovanie liekmi. Nedávno do ich nemocnice došlo takmer sedemsto balení Tamiflu. „V prípade potreby naši lekári dorazia k pacientom domov najneskôr do dvoch hodín a keď je to nutné, môžu ich okamžite hospitalizovať."
Podľa zástupkyne prednostu ukrajinskí lekári už vírus zvládajú, dokážu bojovať aj s tým kalifornským. „Problém však vzniká inde," upozorňuje. „Ľudia sú vystrašení a treba im poskytnúť dosť informácií, aby nedošlo k panike. Preto sme zaviedli horúce telefónne linky a psychoterapeutické sedenia."
Tak ako inde, aj v tejto nemocnici majú najviac pacientov s bežnou chrípkou, ale vyskytlo sa niekoľko prípadov, keď sa pacienti nakazili novým vírusom. Dve mladé pacientky mu podľahli. Presným číslam sa G. Misjurová vyhýba, pretože nemá k dispozícii žiadne aktuálne virologické analýzy.
Neštandardný vírus: Je neskorý večer a s dvojicou nemeckých novinárov čakáme pred budovou mestského magistrátu na príchod hlavného koordinátora pomoci postihnutým chrípkou Leva Zakarchyšina. Jediná odpoveď na naše telefonáty znie: „Je v teréne, príde..." Ľvov je dávno zahalený tmou a my úplne premrznutí, keď sa na parkovisku konečne objaví jeho modrý minibus. V malej zasadačke sa dozvedáme, ako to vyzerá vo Ľvovskej oblasti. „Podľa mojich informácií je z medicínskeho pohľadu situácia zvládnutá. Máme dostatok liekov a dostupnosť zdravotníckej pomoci je už ľahšia. Stále je nedostatok masiek, rukavíc a dezinfekčných prostriedkov, ale vďaka humanitárnej pomoci zo zahraničia by tieto zásoby mali byť obnovené. Najviac nás posunuli dopredu okolité krajiny, ktoré ako prvé zareagovali. Či už to bolo Poľsko alebo Slovensko. Táto pomoc je pre nás veľmi silným impulzom, aby sme to všetko zvládli.."
Podľa Leva Zakarchyšina ľudia boli a sú vystrašení z nového vírusu hlavne pre jeho špecifické a do istej miery nelogické šírenie. „Postihuje predovšetkým mladých ľudí a tehotné ženy. To nie je normálne."
Aj priebeh choroby je netypický. Postupuje príliš rýchlo a ak sa postihnutým nedostane včasnej pomoci, nádej na záchranu ich životov sa znižuje. „Čím neskôr im nasadíme lieky, tým sú následky vážnejšie. Akoby im vírus spaľoval pľúca..."
Počtu ľudí nakazených vírusom A H1N1 sa vyhýba aj Zakarchyšin: „Ťažko vám dnes môžem poskytnúť objektívnu informáciu, pretože nie je jednoduché rozpoznať, o aký typ vírusu vlastne ide. Vieme len, že v drvivej väčšine je to klasická chrípka, ktorú tu máme každý rok. Nechcem však znižovať závažnosť tejto epidémie. Vždy je lepšie, keď sa ľudia budú báť o trochu viac a dodržiavať preventívne i hygienické odporúčania."
PETER GALAN
(Plus7dní 13.11.2009)
Komentáře
Přidání komentáře...