24.01.2007
Za občiansku statočnosť môže skončiť bez práce - Reportáže-Slovensko
Minulý týždeň rozhodoval Najvyšší súd SR (NS SR) o osude vrbovskej advokátky Márie Mešencovej, ktorá sa podieľala na usvedčení iného advokáta z korupcie. Slovenská advokátska komora (SAK) ju totiž vylúčila zo svojich radov (zatiaľ neprávoplatne) preto, že spolupracovala s políciou ako agent. M. Mešencová tvrdí, že sa ničím neprevinila. Sála zaplnená novinármi si však konečný verdikt nevypočula. Ten padne až vo februári.
Čo sa vlastne stalo?
Ešte v roku 2004 zastupovala M. Mešencová Ukrajinca Stepana Z. v kauze „olejári“. V tom čase ju navštívil advokát Pavol Polakovič s tým, že ak jej klient zmení svoju výpoveď – ktorá priťažovala jeho mandantovi – obom (M. Mešencovej aj Stepanovi Z.) vyplatí po stotisíc korún. Vrbovská advokátka sa následne spojila s políciou a v dočasnej úlohe agentky pomohla Polakovičovmu usvedčeniu. Počas odovzdávania 30-tisícového úplatku ho v piešťanskom hoteli Eden policajti zaistili. O niekoľko mesiacov SAK dospela k záveru, že M. Mešencová porušila zákon o advokácii, podľa ktorého musí advokát konať nezávisle a v marci minulého roku rozhodol V. disciplinárny senát SAK o jej vyškrtnutí zo zoznamu advokátov. „Rozhodnutie disciplinárneho senátu bolo tendenčné a nespravodlivé,“ vyhlásila M. Mešencová, ktorá sa odvolala k NS SR.
Kto hovorí pravdu?
„Žiadny zákon, ani advokátsky poriadok, nezakazuje advokátovi podieľať sa na odhaľovaní trestného činu korupcie iných osôb, ako sú jeho klienti,“ tvrdí právny zástupca Vrbovčanky, Daniel Lipšic. „V právnom štáte je neprípustné, aby zákonný spôsob získania dôkazu bol porušením nejakého iného zákona.“
Ako pokračuje D. Lipšic, na odhaľovaní korupcie sa musia podieľať tí, ktorí sú s ňou konfrontovaní. Podľa neho bolo konanie JUDr. Mešencovej nielen zákonné, ale aj odvážne a čestné. A naopak: „...postup advokátskej komory bol nečestný a podľa mňa bol prejavom akejsi pomsty,“ tvrdí. „ Povedať, že stačilo čin oznámiť a ďalej neurobiť nič je falošné! Tak nie je možné korupciu odhaliť. Vždy to totiž bude len tvrdenie proti tvrdeniu.“
Právna zástupkyňa SAK a zároveň jej podpredsedníčka Alžbeta Darina Michalková má na vec iný názor: „JUDr. Mešencová nebola uznaná za vinnú pre dôkaz, ktorý bol získaný jej pôsobením ako agentky, ale za to, že súhlasila stať sa agentkou,“ vysvetľuje. „Trestný čin korupcie predsa prekazila už tým, že úplatok odmietla. Nebolo nevyhnutné aby urobila aj oznámenie.“
Ďalej Michalková upozorňuje, že M. Mešencová neoboznámila klienta s Polakovičovou ponukou. „To bolo závažné porušenie, pretože ona mu mala povedať že existuje takáto možnosť. A tiež že je protizákonná a keby ju využil, dopustil by sa trestného činu.“ Podľa podpredsedníčky SAK by najvyšší súd rozhodnutím v prospech JUDr. Mešencovej zobral na seba veľkú zodpovednosť: „Došlo by k vážnemu ohrozeniu záujmu občanov. Stratili by istotu, že to čo povedia advokátovi je dôverná informácia.“
Obrátili sa jej chrbtom
Žena, ktorá vyvolala celý rozruch sa už dva roky stretáva so slovami podpory, ale aj s tvrdým odmietaním kolegov. „Toto je asi najťažšie obdobie v mojom živote,“ hovorí M. Mešencová. „Niektorí kolegovia, sa mi obrátili chrbtom, nezdravia ma a dokonca ma začali ohovárať. Našťastie, sú aj takí, čo ostali pri mne a podporujú ma.“
Vrbovská advokátka je z celého prípadu znechutená. Je presvedčená, že konala správne a nikoho nepoškodila. „,SAK by mala dbať predovšetkým na to, aby v jej radoch neboli ľudia ako Polakovič, ktorý sa snažil skorumpovať mňa a ohrozoval aj môjho klienta,“ tvrdí. Vyjadrila sa aj k obvineniu podpredsedníčky SAK, ktorá vyhlásila, že M. Mešencová mala svojho klienta o Polakovičovej ponuke informovať : „Zákon o advokácii mi takúto povinnosť neukladá. Okrem toho, môj klient sa veľmi bál spoluobvineného, ktorého mal usvedčiť aj jeho advokátov. Tak veľmi, že sa sám pýtal do väzby. Dokonca ho museli preeskortovať z Leopoldova do Žiliny a neskôr do Ilavy. Bolo potrebné ho chrániť pred akýmkoľvek vplyvom. Neskôr mi povedal, vraj mi je vďačný, že som mu to nepovedala. Lebo by sa zbláznil od strachu.“
Udupať!
Podľa vrbovskej právničky predseda SAK zavádzal verejnosť vyhláseniami v médiách, že ako advokátka skončila. Pritom, až do rozhodnutia najvyššieho súdu môže prax vykonávať. „Je pre mňa veľkým zadosťučinením, že z mojich klientov ani jeden neodišiel,“ pokračuje. „Ale pravdepodobne aj vďaka týmto vyhláseniam, mi nepribudol ani jeden nový. Ozvalo sa mi však niekoľko ľudí s tým, že nie sú spokojní so svojimi advokátmi, ktorí sa stretávajú s protistranou a chceli by právneho zástupcu, čo sa nedá skorumpovať. To je pre mňa obrovská morálna podpora.“
Je pochopiteľné, že o celý prípad sa zaujímajú aj médiá. Veď prvý krát treba rozhodnúť, či advokát môže za istých okolností aktívne spolupracovať s políciou.
„Nie som zvyknutá na kamery a novinárov,“ hovorí M. Mešencová. „Musím však uznať, že pokiaľ som im poskytla vyjadrenie, boli korektní.“ Horšie to bolo v prípade advokátskeho bulletinu. Tam totiž vyšlo niekoľko článkov v jej neprospech. Až neskôr sa dozvedela, prečo sa jej nikto nezastal. „Kolega mi povedal, že jeho článok na moju obranu redakcia odmietla. Vraj by mohol ovplyvniť rozhodnutie najvyššieho súdu. To mi pripadá ako nehoráznosť. Tie predchádzajúce nemohli?!“
Najvyšší súd si nechal čas na rozmyslenie. Rozhodnutie by malo padnúť na budúci mesiac. „Ak potvrdia rozhodnutie SAK, pôjdeme na ústavný súd, alebo ešte ďalej,“ hovorí vrbovská advokátka. „A ak budem v spore úspešná, pravdepodobne podáme žalobu na SAK za poškodzovanie dobrého mena. Nepotrebujem z toho vytĺcť kapitál. Žiadne peniaze nezahoja to, čo mi urobili.“
Pár otázok na záver
Odhliadnime od prísneho právnického jazyka a rozmeňme si na drobné, čo nám vlastne právnická komora chce povedať? Že M. Mešencová nemala právo usvedčiť človeka, ktorý ju chcel podplatiť a zmenou výpovede jej klienta a dosiahnuť oslobodenie svojho mandanta? Veď Pavol Polakovič nebol jej klientom, nemala voči nemu žiadne záväzky. Bol to len človek, ktorý sa ju snažil skorumpovať. Samozrejme, mohla ísť na políciu, podať trestné oznámenie a ostatné nechať na ochrancoch zákona. Ale ak by policajti Polakoviča neusvedčili, on mohol na ňu podať trestné oznámenie za krivé obvinenie. Vyhlásením A. Machálkovej, že stačilo úplatok odmietnuť a oznámenie nebolo potrebné sa azda ani netreba zaoberať. A baviť sa o teoretickej možnosti, že ak bola Mešencová raz agentkou, tak môže byť znova – a tentoraz voči svojmu klientovi – je scestné. V tomto prípade vystupovala ako občan, ktorý usvedčil iného z trestného činu. Je to protizákonné? Ak by mala mať SAK pravdu, tak by sa každý beztrestne mohol pokúsiť skorumpovať ktoréhokoľvek advokáta, pretože ten by ho nemal možnosť usvedčiť! Ak niekto spácha trestný čin, spoločnosť by ho mala odhaliť a potrestať. A je jedno, či sa na tomto odhalení podieľa policajt, právnik, alebo „normálny“ človek. To hovorí logika zdravého rozumu. Ak tá advokátska hovorí niečo iné, tak je chorá a treba ju liečiť....
Pohľady z vonku: M. Mešencová vs. SAK
Peter Schmidl, advokát: "Zo strany JUDr. Mešencovej vec mala skončiť, podľa môjho názoru, podaním trestného oznámenia, prípadne oznámenia skutku advokátskej komore. Zvyšok mali urobiť policajti. Ako agent sa však pani Mešencová začlenila do tímu, ktorému nevelila, takže nebola nezávislá. Neporušila ani tak literu ako ducha zákona. Advokát v žiadnom prípade nesmie prijať úlohu agenta, pretože klient si potom nikdy nemôže byť istý, či to v budúcnosti – na základe svojeho morálneho presvedčenia – nemôže obdobná situácia nastať voči nemu. Aj keď by to malo byť z morálneho hľadiska v poriadku, vo všeobecnosti to láme princíp dôvery. Svojim konaním nabúrala vážnosť vzťahu advokát – potenciálny klient. Nie som kompetentný posudzovať primeranosť sankcie voči JUDr. Mešencovej, ale jej postup, ohrozujúci podstatu advokácie, zrejme nebolo možné prejsť bez povšimnutia."
Emília Sičáková-Beblavá, prezidentka Transparency International Slovensko:
Vyjadrili sme Márii Mešencovej podporu. Myslíme si, že dokázala byť občiansky statočná a jej konanie považujeme za správne. Domnievame sa, ze neohrozila svojho klienta a nenarušila tak vzťah medzi advokátom a klientom. Len usvedčila iného kolegu z korupcie. V právnických kruhoch často bráni odhaľovaniu korupcie práve akási umelá, falošná solidarita. A práve M. Mešencová sa odvážila tento princíp, ktorý môže poškodzovať verejný záujem, narušiť. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR do istej miery nastaví štandardy možného správania sa advokátov. Ak potvrdí jej vylúčenie z advokátskej komory, je možné, že sa tak zníži záujem advokátov odhaľovať podobné prípady vo svojich radoch. Nehovoriac už o tom, že JUDr. Mešencová by na svoju občiansku statočnosť doplatila .
Peter Galan (písané pre Piešťanský týždeň)
Viac o okolnostiach prípadu sa dozviete aj z rozhovoru Karola Sudora z mája minulého roku
.: poslal korzar
24.01.2007, 12:23:00
Komentáře
Přidání komentáře...